Postih pre neprijatie a pre neplatenie zmenky
Ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
Rovnaké právo má majiteľ ešte pred sročnosťou zmenky:
- ak bolo prijatie celkom alebo čiastočne odopreté
- ak bola nariadená exekučná likvidácia majetku zmenečníka, či už zmenku prijal alebo nie, alebo ak zmenečník zastavil len svoje platy alebo ak bola bezvýsledne vedená exekúcia na jeho imanie
- ak bola nariadená exekučná likvidácia majetku vystaviteľa zmenky, ktorý zakázal jej predloženie na prijatie
Odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou (protestom pre neprijatie alebo pre neplatenie). Protest pre neprijatie musí byť urobený v lehotách určených pre predloženie na prijatie. Ak bola podľa § 24 ods. 1 zmenka prvý raz predložená posledného dňa lehoty, možno urobiť protest ešte v nasledujúci deň. Protest pre neplatenie musí byť urobený, ak ide o zmenku sročnú určitého dňa alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý zo dvoch pracovných dní, nasledujúcich po dni sročnosti. Pri zmenke na videnie musí byť urobený protest pre neplatenie v rovnakých lehotách, aké sú určené v predchádzajúcom odseku na protest pre neprijatie. Ak sa urobí protest pre neprijatie, netreba ani predložiť zmenku na platenie, ani urobiť protest pre neplatenie. Ak zmenečník, či už zmenku prijal alebo nie, zastaví svoje platy, alebo ak bola bezvýsledne vedená exekúcia na jeho imanie, môže majiteľ vykonať postih len vtedy, ak predložil zmenku zmenečníkovi na platenie a urobil protest. Ak bola nariadená exekučná likvidácia majetku zmenečníka, či už zmenku prijal alebo nie, alebo majetku vystaviteľa zmenky, ktorý zakázal jej predloženie na prijatie, stačí na vykonanie práva postihu predložiť súdne uznesenie o nariadení likvidácie. Miesto súdneho uznesenia stačí predložiť vyhlášku o jeho uverejnení.
Majiteľ musí dať správu o odopretí prijatia alebo o odopretí zaplatenia svojmu indosantovi a vystaviteľovi do štyroch pracovných dní nasledujúcich po dni protestu alebo pri doložke "bez trov" po dni predloženia. Každý indosant musí do dvoch pracovných dní potom, keď dostal správu, upovedomiť svojho indosanta o správe, ktorú dostal, a oznámiť mu mená a adresy tých, ktorí predtým podali správu, a tak ďalej radom až k vystaviteľovi. Lehoty bežia od prijatia predchádzajúcej správy. Ak sa dáva podľa predchádzajúceho odseku správa osobe, ktorá sa na zmenke podpísala, musí sa v rovnakej lehote podať rovnaká správa jej zmenečnému ručiteľovi. Ak niektorý indosant neudá svoju adresu alebo ak ju udá nečitateľne, postačí dať správu indosantovi, ktorý ho predchádza. správu možno dať v každej forme, aj len vrátením zmenky. Kto je povinný dať správu, musí dokázať, že ju dal v predpísanej lehote. Lehota je dodržaná, ak bol list so správou podaný behom lehoty na poštu. Kto nepodá správu včas, nestráca svoje práva; zodpovedá za škodu, ktorú azda jeho nedbanlivosť spôsobila, ale len do výšky zmenkovej sumy.
Vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie. Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva. Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa podpísali na zmenke; doložka pripojená indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí doložku indosant alebo zmenečný ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré sa na zmenku podpísali.
Všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila.Uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený.
Majiteľ môže postihom žiadať:
- zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané
- šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti
- trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy
- odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške
Ak sa vykoná postih pred sročnosťou, odpočítajú sa od zmenkovej sumy úroky za medzidobie. Tieto úroky sa vypočítajú podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň postihu v mieste bydliska majiteľa.
Kto vyplatí zmenku, môže vymáhať od svojich predchodcov:
- celú sumu, ktorú zaplatil
- šesťpercentné úroky z tejto sumy odo dňa, keď zaplatil
- svoje trovy
- odmenu, ktorá sa vypočíta podľa § 48 ods. 1 č. 4
Každá osoba zmenečne zaviazaná, proti ktorej sa vykoná alebo môže vykonať postih, môže sa domáhať, aby jej pri zaplatení postihovej sumy bola vydaná zmenka s protestom a potvrdený účet. Každý indosant, ktorý vyplatil zmenku, môže prečiarknuť svoj indosament a indosamenty po ňom nasledujúce.
Kto je oprávnený na postih, môže, ak tu niet doložky tomu prekážajúcej, dať si zaplatiť novou zmenkou, vystavenou na videnie na niektorého zo svojich predchodcov a splatnou v bydlisku tohto predchodcu (návratná zmenka). Návratná zmenka obsahuje okrem súm uvedených v §§ 48 a 49 odmenu dohodcu a zmenkový poplatok z návratnej zmenky. Ak vystaví návratnú zmenku majiteľ, určí sa jej zmenková suma podľa kurzu zmenky na videnie, vystavenej z platobného miesta pôvodnej zmenky na miesto bydliska postihového dlžníka. Ak vystaví návratnú zmenku indosant, určí sa jej zmenková suma podľa kurzu zmenky na videnie, vystavenej z miesta bydliska vystaviteľa návratnej zmenky na miesto bydliska postihového dlžníka.
Zmeškaním lehôt určených:
- na predloženie zmenky na videnie alebo na určitý čas po videní
- na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie
- na predloženie zmenky na platenie pri doložke "bez trov" stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenečne zaviazaným okrem prijímateľa
Ak nebola zmenka predložená na prijatie v lehote určenej vystaviteľom, stráca majiteľ ako práva postihu pre neplatenie, tak práva postihu pre neprijatie, ak nevyplýva zo znenia doložky, že vystaviteľ chce vylúčiť len zodpovednosť za prijatie.
Ak je lehota na predloženie obsiahnutá v indosamente, môže sa na to odvolávať len indosant.
Ak prekáža včasnému predloženiu zmenky alebo včasnej protestácii neprekonateľná prekážka (zákonné ustanovenie niektorého štátu alebo iný prípad vyššej moci), predlžujú sa lehoty určené pre tieto úkony. Majiteľ je povinný bezodkladne dať správu svojmu indosantovi o prípade vyššej moci, vyznačiť túto správu na zmenke alebo prívesku a pripojiť dátum a podpis; okrem toho platia ustanovenia § 45. Ak prestane vyššia moc, musí majiteľ bezodkladne predložiť zmenku na prijatie alebo na platenie a prípadne dať urobiť protest. Ak trvá vyššia moc dlhšie ako tridsať dní po sročnosti, možno vykonať postih bez toho, že by bolo treba predložiť zmenku alebo urobiť protest. Pri zmenkách na videnie alebo na určitý čas po videní počíta sa tridsaťdňová lehota odo dňa, ktorého majiteľ dal svojmu indosantovi správu, že nastala vyššia moc; túto správu možno dať už pred uplynutím lehoty na predloženie. Pri zmenkách na určitý čas po videní predlžuje sa tridsaťdenná lehota o čas po videní, udaný vo zmenke. O skutočnostiach, ktoré sa týkajú iba osoby majiteľa alebo toho, koho majiteľ poveril predložiť zmenku alebo urobiť protest, platí, že nie sú prípadmi vyššej moci.